poesia.estránky.cz

Ďaleká hviezda sa priblížila

na pár krokov

a ožiarila tváre, do ktorých

zatiaľ nebolo vidieť

Aj keď ďaleko je-

pár svetelných rokov

je vlastne vo mne, v mojom srdci

A hreje ho,

lebo ináč by som veľmi nenávidel

A tak je vo mne

a to svetlo preniká až von,

preto každý vidí, že som dobrý

Tú hviezdu som raz ako chlapec-

malý chlapec zdvihol zo zeme,

keď tam spadla z veľkej výšky

A bol to zážitok ako z bielej knižky,

ktorú som čítal- dávno

Tá hviezda plakala

Celá bola slzami pokrytá

A tie slzy rannej rosy

zahasili iskru nádeje, ktorá

horela v nej dlho

Preto som ju zobral

a zohrial v dlaniach,

tak ako ju zohrievalo po veky vekov

nebo

Vyšiel som na najvyšší strom

a ľahučko som položil hviezdu na oblohu

Opäť sa rozžiarila ako kedysi,

ale predsa vo mne ostala

V mojom srdci